Nepochybne najvýznamnejšia architektonická dominanta a súčasne najstaršia budova v obci. Kostol bol postavený v polovici 13. stor., v neskororománskom slohu. V priebehu storočí došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám.
Svätyňa
Dominuje drevený novogotický hlavný oltár, zakúpený v r. 1896 farárom Antonom Oldingerom na výstave v Budapešti. Vpravo pod víťazným oblúkom je umiestnená drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentikou. Pochádza z r. 1834 a nahradila pôvodnú kamennú. Nad baldachýnom je drevená plastika Dobrého pastiera. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Znázorňujú vľavo hore výjav zo Starého zákona „Ábelova obeta“, dole „Narodenie Ježiša Krista a klaňanie pastierov“. Vpravo hore je výjav zo Starého zákona „Medený had na púšti“, pod ním výjav z Nového zákona „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ja vás občerstvím“. Je zaujímavé, že postavy na freskách predstavujú tváre vtedajších belianskych farníkov. Postava bez košele s okovami na rukách na pravom obraze je podobizeň vtedajšieho farára a iniciátora fresiek Arpáda Hidvéghyho. Kľačiaca postava v baníckom kroji na ľavej strane je kostolník Valmrát.
Dvojloď
Nachádzajú sa tu bočné oltáre. Na ľavej strane neogotický drevený oltár so sochou Panny Márie Lurdskej. Na pravej strane rovnaký oltár so sochou Božského srdca Ježišovho. Obidva oltáre zakúpil spomínaný farár A. Oldinger v Budapešti v r. 1895.
V strede dvojlodia je umiestnená drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom z r. 1839.
Na oporných stĺpoch v dvojlodí sú umiestnené drevené sochy. Socha sv. Jozefa s Ježiškom, ktorú venovala farníčka Mária Kollárová v r. 1927. Na druhom stĺpe je socha sv. Terézie z Lisieux, ktorú venovala farníčka Mária Longauerová v r. 1940.
Na bočných stenách sú drevené reliéfy Krížovej cesty, ktoré zhotovil miestny rodák, rezbár Ján Buzalka v r. 1985.
V dvojlodiach sa nachádzajú aj neskorobarokové drevené lavice z druhej pol. 18. storočia.
V zadnej časti dvojlodia je chór. Organ dodala firma Rieger a synovia v r. 1875.
Všetky okná v kostole majú farebné vitráže z konca 19. stor.
Veža
Kostol bol pôvodne postavený v románskom slohu, neskôr prestavaný do slohu goticko-renesančného. Predpokladá sa, že okolo roku 1750, kedy došlo k oživeniu baníctva, sa banské mestá pripravovali na návštevu Habsburgovcov a súčasťou príprav boli aj výstavby barokových kupol na vežiach kostolov a radníc. Tieto fakty dopĺňa hodnoverný údaj a to listina, ktorá sa našla v makovici v tubuse pri rekonštrukcii veže roku 2016. Táto listina je z roku 1761 kde sa píše v latinčine: oprava tejto veže (kopule) zničenej silným vetrom v roku 1745 postavenej. Túto listinu vyhotovil Štefan Stokker, farár. Tubus bol prestrelený počas druhej svetovej vojny a aj listina vykazuje známky poškodenia. Teda oprava sa dokončila v roku 1761. Pri rekonštrukcii sa našla pomúrnica z mäkkého dreva pod trámovým roštom veže, kde bolo vidieť zadlabávanie pre trám, toto ale nekorešpondovalo so súčasným krovom veže.
Vo veži tesne pod hodinami je strážnica, ktorá slúžila pre hliadku a tu je aj krb, ktorý slúžil dávanie dymových signálov v časoch protitureckých vojen.
Vo veži sú 4 zvony. Najstarší je z r. 1756 a má názov „Starý“. Zvon Median je z r. 1926 a zvon Veľký z r. 1930. „Malý“ zvon je z r. 1884, podobne aj „umieračik“ nad sakristiou z r. 1885.
Chronologický prehľad prestavieb, úprav a opráv
Prvá pol. 13. stor. - Stavba kostola v neskorománskom slohu, orientácia v smere východ-západ, so svätyňou na východ. Svätyňa polkruhového pôdorysu. Dodnes sa zachovalo obvod. murivo kostolnej lode, veža s oknom a kamenná renesančná ochodza (slúžila ako strážne stanovisko v časoch tureckých vpádov).
1590 - Namiesto pôvodnej svätyne vybudovaná terajšia svätyňa trojbokého záveru. Oporné piliere na oboch stranách lode a nárožiach predstavenej masívnej veže. Rozdelenie širokej lode dvoma masívnymi kamennými stĺpmi na dvojlodie. Nová krížová klenba. Strop s lunetovou klenbou. Sakristia s pultovou strechou. Zodpovednou osobou bol p. Mikuláš Hebenstreit, richtár a notár Dilln (pôvodný názov obce Banská Belá kráľovského a banského mesta). Goticko-renesančný sloh, fasáda kostola je hladká s podpornými piliermi. Vchodový portál je gotický.
1750-51 - Zhotovená baroková kupola veže ako náhrada pôvodnej kopuly, ktorej vzhľad sa nezachoval. Zodpovednou osobou bol farár Stefan Stokker. Dôvod prestavby - cisárska vizitácia Habsburgovcov.
1819 - Generálna oprava kostola – kostol bol v zlom a zanedbanom stave. Svedčí o tom nápis na kamennej tabuli nad hlavným portálom. Zodpovednou osobou bol farár Jozef Valovič. EREPTA RVINAE ANO 1819 (preklad – vytrhnutý z ruín v r. 1819).
1896 - Udrel blesk do kostola – zhorela strecha, čiastočne veža, poškodili sa hodiny, ktoré sa nahradili novými, terajšími, dodanými z Budapešti. Zodpovednou osobou bol Anton Oldinger. Zanechal základinu pre kláštor a dievčenskú školu
1905 - Maľovanie interiéru kostola, zodpovednou osobou bol farár Arpád Hidvéghy.
1932 - Maľba kostola – maliar Ľudovít Schramek z B.Štiavnice. Zodpovednou osobou bol farár Emil Jurkovič.
1945-46 - Kostol bol poškodený v dôsledku zásahu 10 delostrel. granátmi, ktoré poškodili plechovú (medenú) kopulu veže – oprava po vojne bola urobená len obyčajným plechom. Núdzové riešenie - veža bola prvýkrát opravovaná od r. 1750. (po 196 r.).
1957 - Zásah studeného blesku – poškodené elektrické vedenie. Zodpovednou osobou bol Anton Sviežený. Bleskozvod v zlom stave.
1967 - Generálna oprava fasády kostola. Zodpovednou osobou bol Páter Gejza Finta OFM. Tabuľka RENOVATA 1967 nad hlavným portálom.
1968 - Elektrické vykurovanie kostola, zodpovednou osobou bol Páter Gejza Finta OFM.
1971 - Strecha pokrytá impregnovaným šindľom, zodpovednou osobou bol Páter Gejza Finta OFM.
1976 - Nové maľby – na ľavej strane František Asisský, na pravej strane sv. Klára. Na klenbe svätyne – štyria evanjelisti s Kristom. Maľby realizovali štiavnickí maliari Antal a Hock. Drevený obklad/sokel bočných stien svätyne a dvojlodia. Zodpovednou osobou bol Páter Gejza Finta OFM.
1978 - Elektrifikácia pohonu zvonov. Konzervácia všetkých drevených častí zariadenia proti červotoči. Zavedené ozvučenie kostola. Zodpovednou osobou bol Páter Gejza Finta OFM.
1982 - Vyhotovenie nového liturgického zariadenia kostola. Zodpovednou osobou bol farár Milan Šášik CM.
1997 - Generálna výmena a oprava elektrickej inštalácie. Moderné, efektné osvetlenie kostola, nová dlažba, nový drevený obklad sokla. Sanácia obvodových múrov proti vlhkosti. Zodpovednou osobou bol farár Peter Sekáč.
2016-2017 - Generálna oprava barokovej kostolnej veže – demontáž telesa veže, zvona, výroba a montáž drevenej konštrukcie, opláštenie medeným plechom, oprava prekrytia ochodze, oprava vež. hodín, bleskozvodu ap. Zodpovednou osobou bol správca farnosti Mgr. Tomáš Štefina. Znalecké posudky (statik, dendrológ) konštatovali havarijný stav veže.
