V bezprostrednej blízkosti farského kostola, teda južne, stojí menší kostol zasvätený Panne Márii Karmelskej (Škapuliarskej). Vznik tohto kostola úzko súvisí s rudným bohatstvom a baníctvom v Banskej Belej.
Okolo farského kostola bol od najstarších čias cintorín, ktorý bol aj s kostolom ohradený obranným múrom, postaveným v čase tureckých vpádov. Na mieste kde stojí dnešný kostol Panny Márie Karmelskej rozprestieral sa farský cintorín. Po opevnení okolia kostola masívnym múrom bol cintorín rozdvojený, lebo múr prechádzal ním. Na južnej strane tohto opevnenia bola postavená mariánska kaplnka obdĺžnikového tvaru, orientovaná severo-južne, s vchodom zo strany farského kostola. Ústne podanie hovorí, že kaplnku dali postaviť v 16. storočí baníci, ktorí boli pri banskom nešťastí zavalení v banskej štôlni. Prosili Pannu Máriu o príhovor a ich prosby boli vyslyšané a zo závalu boli vyslobodení. Z vďaky za záchranu dali postaviť spomínanú cintorínsku kaplnku, bezprostredne nad miestom závalu v banskej štôlni. Už v roku 1627 bola a slúžila duchovným (administrátorovi M. Schlegelovi). V kaplnke umiestnili obraz Panny Márie Škapuliarskej, ktorý sa zachoval do dnešnej doby. Obdobie Rákocyovských vojen prinieslo náboženské nepokoje a farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu bol odobraný katolíkom. Vtedy sa miestny farár Juraj Lanzhosky pôsobiaci v Banskej Belej (26.1. 1696 – 12. 1709) rozhodol pre postavenie menšieho nového kostola a za pomoci dvoch mešťanov Krištofa Hertingera a Jána Knafela svoj plán aj uskutočnil. O tomto svedčí aj latinský nápis na víťaznom oblúku tohto kostola, ktorý v slovenskom preklade znie nasledovne: „Tento kostol je zasvätený Panne Márii Karmelskej. Mocou povýšenej belianskej mestskej rady bol nám odňatý prvý kostol luteránmi. Avšak starostlivosťou a prispením katolíckych patrónov, pánov Krištofa Hertingera a pána Knafela, boli pristavené tri múry z podnetu farára Juraja Lanzhockého“. Kostol Panny Márie Karmelskej bol po dokončení v roku 1708 benedikovaný.
Kostol počas svojej existencie prešiel viacerými opravami:
1840 – výmena šindľa za pôsobenia farára Františka Sklenára. Kostol bol renovovaný v klasicistickom slohu.
1870 – zhotovené nové strechy na oboch kostoloch a to sv. Jána evanjelistu a P. Márie Karmelskej zaplatené sumou 418 florenov a 39 grajciarov
1959 – bola opravená strecha a celý kostol a sakristia zvonku. Obnovený kostol posvätil 1. novembra 1959 otec biskup dr. Ambróz Lazík.
1967 obnova priečelí celého kostola a posviacku vykonal otec biskup dr. Ambróz Lazík
2015 rekonštrukcia krovu a výmena šindľovej krytiny (viac)
2017 odvetrávanie podlahy vo svätyni, osadenie dverí do sakristie nakoľko tá je v havarijnom stave (staticky)
Milostivý obraz Panny Márie Škapuliarskej
V kostole sa nachádzajú dva obrazy Panny Márie Škapuliarskej. Menší obraz sa v kánonických vizitáciach uvádza ako milostivý. Obraz predstavuje Pannu Máriu, ktorá na ľavej ruke drží malého Ježiška a v pravej ruke drží a ponúka škapuliar. Panna Mária má na hlave pozlátenú, desiatimi drahokamami ozdobenú korunu a podobnú korunu má na hlave aj Ježiško. Nakoľko obraz bol so súhlasom cirkevnej vrchnosti korunovaný, to dokazuje, že sa tu diali na príhovor Panny Márie vyslyšania, obrátenia a uzdravenia. V kánonickej vizitácii z roku 1780 sú spísané votívne dary vďaky, a to strieborné srdcia, strieborné retiazky a a strieborné podoby očí uzdravených darcov. Tieto predmety však boli za vlády Jozefa II. skonfiškované do štátnej pokladnice. Prvú písomnú správu o tomto obraze zaznačil v roku 1698 iniciátor stavby kostola farár Juraj Lanzhosky, keď napísal, že 5. marca 1697 pani Dorota Ladinová z úcty zakúpila vernú kópiu obrazu „našej milej Panej“ v Kalo, neskôr je ďalšia zmienka o obraze „unser liebe Frauen monte Carmeli“.
V roku 1840 pri renovácii kostola za farára Františka Sklenára bol milostivý obraz nahradený väčším oltárnym obrazom rozmerov 160x110 cm, ktorého autorom bol Alojz Varosy, senátor mesta Nová Baňa. Je to klasicistická maľba, na ktorej je v hornej polovici zobrazená Panna Mária s Ježiškom, ktorý ponúka škapuliar. Po stranách sú anjeli a v dolnej časti obrazu modliaci sa baníci pri ústi banskej štôlne. Aj tento výjav čiastočne potvrdzuje reálnosť ústneho podania o záchrane baníkov. V súčasnosti tento obraz vykazuje zjavné známky deštrukcie, počas vojny bol dostrieľaný a neskôr neodborne reštaurovaný.
V kostole Panny Márie Karmelskej sa od prvých rokov po vybudovaní tohto kostola konali a doteraz konajú púte na sviatok Panny Márie Škapuliarskej.
