Je poslednou službou zosnulému, pri ktorej sa Cirkev s pozostalými modlí za jeho dušu. Preto pri cirkevnom obrade, ani pred ním ani po ňom, nemajú miesto žiadne nekresťanské zvyky, ktoré sa, žiaľ, ešte udržiavajú. Pri takýchto obradoch nemá miesta občianska rozlúčka, pretože tá vznikla za totality ako vnucovanie štátnej moci a jej cieľom bolo ateizovať spoločnosť, odvádzať ju od náboženských obradov. Pri pohrebných obradoch nemá miesto ani "odpytovanie zosnulého".

Pri pohrebnom obrade však možno predniesť rozlúčkové prejavy. Cirkevné predpisy, vo schválenej knihe obradov hovoria, že to má byť v závere pohrebu nad hrobom. Toto miesto je totiž to najlepšie pre poslednú rozlúčku od spolupracovníkov alebo iných známych.

Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb prídu nahlásiť základné údaje zosnulého. Termín pohrebu určí pohrebná služba po dohode s kňazom, ktorá zabezpečuje všetky náležitosti. Je potrebné, aby pozostalí priniesli úmrtný list na farský úrad. Úmrtný list musí byť čitateľný a musí byť na ňom originálna pečiatka z matričného úradu. Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do matriky.